Zaujímavejšie ako to, čo sa bude diať v Smere, bude podľa Michala Vašečku to, ako na výsledky volieb zareaguje opozícia.

Kto je víťazom župných volieb?

Liberálna demokracia. Takúto odpoveď na ĽSNS nečakal nikto. Bol som hlboko presvedčený, že Kotleba neuspeje, ale myslel som si, že uspejú viacerí jeho kandidáti do župných parlamentov. V tomto som sa mýlil.

Čo sa stalo, že im to nevyšlo?

Prebiehali paralelne dva plebiscity. Jeden bol o ĽSNS a druhý o nastavení zrkadla Smeru. Líšilo sa to v krajoch, ale výsledok v prípade Banskej Bystrice, aj ohľadom poslancov v župe, je veľké prekvapenie. Práve Banská Bystrica je sledovaná aj zo zahraničia a nie iba v Českej republike. Neviem si predstaviť lepšiu reklamu pre Slovensko, ako je táto správa. Dostane sa do mnohých agentúr po celom svete. Parafrázoval by som Roberta Fica, že Slovensko je poslednou baštou liberálnej demokracie. Ukázali sa dve veci: slovenský volič posiela fašistov tam, kam patria, a zároveň Smeru ukazuje, že už je trochu unavený z jeho typu politiky.

Takú prehru nikto nepredpokladal.

Prezidentské voľby ešte mohli byť interpretované ako priateľské naznačenie, že „pán Fico, chceme ťa ako premiéra“, a nebola to jednoznačná prehra Smeru. Toto už nie – toto sa dá vysvetliť iba jedným spôsobom. V uhorskej tradícii sa to volá „világoš“. V Smere bude určite panika, nespokojnosť, ako sa hovorí: budú to analyzovať. Pre mňa je však ďaleko zaujímavejšie, čo sa bude diať v opozícii a ako na to zareaguje.

Prečo? 

Ak sa pozrieme na tých, čo vyhrali, okrem Bratislavy ide skôr o konzervatívnych kandidátov: teda Viskupič, Jurinová, Majerský aj Trnka. V niečom to môže posilniť sebavedomie konzervatívnejších prúdov v opozícii. OĽaNO je svojím spôsobom konzervatívnou stranou a dlhé roky to zabúda povedať voličom. Môže ich to povzbudiť, aby urobili konzervatívny coming out a aby povedali, že majú ambíciu byť najsilnejšou konzervatívnou stranou v opozícii. Zdá sa, že liberálna Bratislava zostane na tejto úrovni jemne osamotená. Opozícia je veľmi fragmentovaná a hľadá svoju tvár. Napríklad aj Sme rodina je konzervatívna strana. Opozícia bola stále v situácii, že je to SaS a jej predseda, kto hovorí, že sú premiérskou stranou. Výsledky môžu toto posunúť inde.

O čom hovorí víťazstvo Juraja Drobu?

Víťazstvo v Bratislave je odkaz, že pre ľudí je dôležité, aby za dobrým kandidátom nestál oligarcha, ktorý ho financuje. Nech už je ten kandidát ktokoľvek, ale nech je autentický a nech je pôvod peňazí známy. Silno to tiež potvrdzuje pozíciu SaS v Bratislavskom kraji. Inde na Slovensku SaS zďaleka také pozície nemá. Je to veľkým signálom do vnútra strany, že všetko treba sústrediť na Bratislavu, a SaS to posúva do silnejšej pozície mestskej strany. Aj tak si však myslím, že SaS tieto voľby podcenila. V Bratislave tiež platí, že prvých šesť kandidátov reprezentuje pravo- alebo ľavocentristické spektrum, žiadne extrémy – a to o tomto kraji vypovedá veľmi veľa. Je to veľmi západné spektrum.

Ako sa opozícii podarilo uspieť?

Výber pána Majerského ako známeho primátora Levoče bol trefa do čierneho. Jeho úspech je o návrate KDH, ktoré mnohí už pochovávali. Pán Trnka v Košiciach je nezávislý a presvedčil ostatných, že je schopný to na seba strhnúť. OĽaNO sa chystalo na tieto voľby dlhodobo, pán Viskupič o kandidatúre uvažoval tuším ešte pred parlamentnými voľbami a OĽaNO do toho investovalo slušné peniaze. Zdá sa, že to bola dobrá investícia, stratégia, dobrá práca. Je otázne, či opozícia z toho vyvodí závery, s ktorými sa bude vedieť voličstvo stotožniť.

Žilina bola dlhé roky spojená s SNS a Jánom Slotom. Ako sa dá vysvetliť úspech Eriky Jurinovej a totálny debakel Jána Mikolaja z SNS, ktorý ani nehral dôležitú úlohu medzi kandidátmi?

Bude zaujímavé analyzovať, komu brala Erika Jurinová hlasy. Keď sa vrátime do deväťdesiatych rokov, tak v Žilinskom kraji bola kombinácia SNS a HZDS vždy masívna. Okresy ako Bytča boli známe tým, že tam celá spojená opozícia mala 10 percent. Urobiť takýto výsledok v takomto kraji, kde sú aj takéto okresy, je prekvapivé a hovorí to veľa o tom, že práca OĽaNO a pani Jurinovej bola veľmi systematická. Ale neodpustím si poznámku, že keď som videl výsledky pána Martvoňa a jeho nákladnú kampaň, tak by bolo zaujímavé sledovať, kto ju financoval.

Prieskumy pred voľbami nijako nenaznačovali, že by Smer mohol v toľkých krajoch prehrať. Prečo?

My sociológovia bežne hovoríme, že v prieskumoch sa merajú postoje tu a teraz. Už aj samotný postoj môže byť dramaticky iný ako realita. Nálady navyše merali dva-tri týždne pred voľbami, v čase, keď v niektorých krajoch bolo 40 až 50 percent ľudí nerozhodnutých. Relevancia takého prieskumu pri takej nízkej účasti je nízka. Rovnako sa ukázalo, že stanovovať moratórium dva týždne pred voľbami je nezmysel. Máme zákony, ktoré sú z tohto hľadiska z čias dinosaurov.

Jaroslav Baška vo veľkej politike veľa vody nenamútil. Ako si vysvetľujete jeho víťazstvo?

Trenčiansky kraj bol ten, kde by som bol ešte pred zrátaním výsledkov ochotný dať ruku do ohňa, že Smer uspeje. Nesledoval som jeho kampaň; možno je to človek, ktorý je veľmi zaujímavý pre voličov v kontaktnej kampani, možno je to výsledok toho, že Trenčiansky kraj bol v minulosti baštou HZDS a toto voličstvo sa masívne presunulo k Smeru. Je to najmenej prekvapujúci výsledok.

Prečo je v regionálnych voľbách nízka účasť?

Ľudia nevedia, aké sú kompetencie VÚC. Férovo sa priznám, že keby ma niekto prinútil ich všetky vymenovať, nebudem to vedieť ani ja. Je to aj o neprirodzenosti regiónov, ktoré vznikli pri rozčleňovaní Slovenska v deväťdesiatych rokoch. Aj v zahraničí vždy hovorím, že Slovensko je fascinujúcou krajinou vďaka svojej heterogénnosti. Prejdete z jednej doliny do druhej a zmení sa všetko – etnicita, zvyky. Toto členenie sa vytváralo stáročia a členenie na župy je neprirodzené. Niekto by možno povedal, že mať 16 žúp je nevhodné na čerpanie eurofondov, ale to by sa dalo vyriešiť. Stotožnenie s VÚC je minimálne a potom sa nemožno diviť, že napríklad Miro Beblavý navrhuje zrušenie VÚC. Bol by som opatrný, ale na prvý pohľad to vyzerá ako umelý medzičlánok. Kúzlo politiky je však v tom, že účasť je vlastne irelevantná. Dôležité sú výsledky a nejaký trend. Symbolicky je to dramatická prehra Smeru, ktorá sa dá porovnať už iba s prehrou pána Fica v prezidentských voľbách.

Aká je Slovensko krajina?

Je mimoriadne heterogénne a v tom veľmi krásne. Vie prekvapiť práve tým, že v každých voľbách sa ukáže jeho iná tvár. Česká politika vždy ukazovala dve tváre a Slovensko ich ukazuje mnoho – niekedy aj veľmi nepeknú tvár ako pred štyrmi rokmi, keď bol Kotleba zvolený za župana.

Povzbudí výsledok potenciálne nové strany? 

Pamätajme na to, že napríklad pán Majerský kandidoval za KDH, ktoré má stále veľmi silné postavenie v okresoch a regiónoch. Prekvapivé je, že OĽaNO to zvládlo ako strana niekoľkých ľudí. Všetky ostatné strany, ktoré boli v parlamentných voľbách mimoriadne úspešné vďaka Facebooku, v župných voľbách nie sú zastúpené. OĽaNO si zvolilo kontaktnú kampaň, oddreli si to a mali v tom naozaj veľa peňazí. Výsledok sa dostavil. Zároveň všetci, ktorí nemali silné pozície v regiónoch, neuspeli a ani nemali šancu uspieť. Zámerne teraz zaprovokujem: viem si tiež predstaviť, že aj v samotnom ĽSNS budú analyzovať, čo sa stalo. Extrémistická scéna bude hovoriť, že Kotleba prehral, lebo sa posunul smerom k establišmentu. Nezabúdajme na to, že tu už niekde vzadu čaká napríklad Slovenské hnutie obrody, ktoré je v niečom radikálnejšie, ale zároveň neprovokuje nejakými zelenými tričkami a paradoxne, už sa poučilo zo zlyhaní Kotlebu. Za dva a pol roka, ktoré nás delia od regulárnych parlamentných volieb, sa ešte môže veľmi veľa stať. Predstava, že neprídu nové strany, je falošná. Príde ich viac. Nielen tých, ktoré považujem za zaujímavé alebo schopné obohatiť politickú scénu, ale aj také, ktoré nás môžu šokovať. Ešte budeme možno spomínať na čudné strany, ktoré sa dostali do parlamentu cez Facebook, že to bol veľmi pekný svet. Viem si predstaviť, že niektorí takzvaní politickí podnikatelia začnú testovať rôzne nové tváre. Keď sa v roku 1999 začal budovať Smer, tak sa paralelne testoval pán Fico a Mjartan a zisťovalo sa, ktorý uspeje. Uspel pán Fico a vybudoval stranu, ktorá je dlhodobo najúspešnejšia na Slovensku.

(Michal Vašečka je predseda redakčnej rady Denníka N)

přetištěno z Denníku N